Pri kupónovej privatizácii dochádza k rýchlej a takmer bezplatnej distribúcii akcií medzi obyvateľov, ktorí si trúfajú tieto akcie získať, pričom prevezmú určitý podnik. To slovo trúfajú som použil preto, lebo s vlastnením tejto akcie prichádza i finančná zodpovednosť, hlavne ak je podnik zadĺžený a v neopatrenom stave. No na druhej strane sa dá pomocou vlastníctva tejto akcie veľa získať. Tieto kupóny sa nám teda časom zmenia na reálne peniaze. Teda pokiaľ bude podnik navštevovaný a bude nám prinášať zisk.
• Vlastníctvo týchto kupónov bola teda cesta, ako sa dostať k peniazom. Predsa samotný kupón, na ktorom by sme nezarobili peniaze, by nás nezaujímal.
V dobe privatizácie sa odhadovalo, že takto sa v podstate rozdá asi 1. 500 podnikov, medzi 10 000 000 obyvateľov. Samotná organizácia by spôsobila chaos, tak mal podnik podobu akcie a tá zasa podobu kupónu. Vlastníctvo tohto kupónu značilo vlastníctvo akcie na daný podnik.
• Takýto podnik v podobe investičného kupónu sa dal kúpiť za 1000 Kčs! /Československých korún/
Je to smiešna cena v porovnaní s tým, koľko jeho vlastníctvo môže priniesť zisku. Ale nemusí! Ak človek nemal plán a informácie, odkúpil zadĺžený a nevýnosný podnik, ktorý mu mohol finančne značne uškodiť. Tu je to riziko.
Lenže odborníci na financie potvrdili, že za 1000 Kčs, za ktoré kupón kúpime, máme 90% šancu zisku, než keby sme ich vrazili do lotérie. Takže z 1000 Kčs môžeme vyťažiť zisk 500. 000 Kčs, ale i 500 Kčs.
Netrúfol si na to úplne každý, pretože v tomto smere, aby sme nestratili, musel mať človek ako- také skúsenosti s kapitalizmom a obchodovaním. Takisto musel mať prístup k správnym informáciám, čo vtedy nebolo také ľahké. Informovanosť o ekonomickom stave bola tabu a zoberme si, že ešte ľudia nemali prístup ani k internetu. Mohli čítať akurát noviny, no tam sa takéto info nedozvedeli.