Jozefa Gabčíka poznajú asi len tí, ktorých zajíma história, predovšetkým 2. svetová vojna. Hovorí sa, že Slováci nepoznajú svoju históriu. Ja to môžem potvrdiť. Videla som to v škole a vidím to aj doteraz, ako moji spolužiaci majú problém charakterizovať osobnosti nášho národa. Napríklad takého Ľudovíta Štúra, alebo Milana Rastislava Štefánika majú niektorí naši spoluobčania problém zaradiť. Stačí si pozrieť také programy, ako Múdry schybí a podobne, a už len tam vidíte inteligenciu nášho národa.
Ale späť ku Gabčíkovi. Narodil sa 8. apríla 1912. Otec robotník, ktorý pracoval v Amerike. Matka – žena v domácnosti. Mal aj dvoch bratov a sestru. Ako 15 roční sa odsťahoval do Česka, kde sa vyučil za kováča a zámočníka. Po absolvovaní školy nastúpil na vojenskú povinnú službu v 14. pluku v Košiciach. Po splnení svojej povinnosti sa prihlásil, ako civilný zamestnanec do vojenských skladov. Neskôr bol preložený do skladov bojových plynov v Trenčíne. Avšak neskôr poškodil prepravné zásobníky Nemcom, preto odišiel do exilu. Ušiel do Poľska. Kde v Krakove nastúpil do česko-slovenského vojska. Pracoval vo Francúzsku v cudzineckej légii. Neskôr bol prevelený do Londýna, kde bol zaškolený aby mohol vykonávať špionáže a sabotáže.
Jozef Gabčík bol známym svojim atentátom na Heydricha. Ale ako vlastne prebiehal tento atentát?
Začalo to zoskokom padáku spolu s kolegom Janom Kubišom na územie protektorátu Čechy a Morava. Dlhé dni ho sledovali a medzitým žili u rôznych svojich blízkych a spojencov. Atentát začal príchodom auta, v ktorom sedel Heydrich a jeho šofér. O 10:30 sa viezli po ulici. Kde na nich čakali traja muži – Gabčík, Kubiš a Valčík. Po príchode auta mal Gabčík začal strieľať po Heydrichovi, no zasekol sa mu samopal. Šofér začal po ňom strieľať, no Gabčík ušiel. Medzitým Kubiš hodil vlastnoručne vyrobený granát k zadnému kolesu auta. Črepiny zasiahli Haydricha, na následky tohto úrazu neskôr umrel v nemocnici.
Tento atentát sa nazýval operácia Antropoid. Ak o tom chcete vedieť viac. Odporúčam si pozrieť film.